• b1 dovernynepriatel sk
    • attack nove na vysku

Pavúk

Slovensko, 2017

Horolezectvo má svoju terminológiu. Stavovskú reč, ktorou označuje použitý materiál a aj štýl lezenia. 

Pavel Pochylý (1945 – 2000) bol v roku 2001 vyhlásený horolezeckým spolkom JAMES za Horolezca storočia. In memoriam.

Réžia, scenár: Ľubomír Slivka
Kamera: Ladislav Kraus, Anton Kachnič
Zvuk: Ľubomír Novota
    • horolezec ján ďurana kameraman l kraus scenárista a režisér j slivka
    • pamätná doska na cintoríne v petrovej vsi
    • eugen gindl konzultácie nad scenárom
    • producentka katarína vanžurová a ján ďurana
  • Previous
  • Next

Lezenie samotné, rieši tzv. problém. Ďalší z horolezeckých výrazov. Platí pre pomenovanie  nedosiahnuteľného cieľa, ktorý v danom historickom období predstavuje najvýznamnejšiu výzvu. Označenie potreby výkonu, aký tu ešte  nebol.  „Problém“ sa rieši vytýčením novej cesty a prelezením  miesta. Posunutím pomyselnej latky nahor. Čím obvykle vzniká priestor na otvorenie problému nového.  Ešte väčšej výzvy, ktorá dané odvetvie športu ženie ďalej vpred.

Pochylý žil v zlatej ére horolezectva. V čase, keď v Tatrách ešte bolo čo riešiť. Za skutočnosť, že priestor pre problémy sa v našich horách zúžil, môže vo veľkej miere Pavel Pochylý.  Tým, že všetky najvýznamnejšie výzvy tatranských stien vyriešil.  Problémom ostal len on sám. Je osobnosťou natrvalo zapísanou vo horolezeckých sprievodcoch. V každej ťažkej tatranskej stene urobil ten najťažší horolezecký výstup. Pre nadchádzajúce generácie mladých horolezcov je osobnosťou, o ktorej veľa nevedia. Kolujú o ňom mýty a legendy. Napriek sláve, ktorú dosiahol si narobil aj veľa neprajníkov. Svojou nekompromisnou povahou. Ale bez spôsobu myslenia, ktorým ovplyvňoval nielen šport, ale aj svoje blízke okolie, by nikdy nedosiahol to čo vykonal. Čo v Tatrách po ňom zostalo. Vyriešil problémy, ktoré tu do jeho príchodu boli. A že nimi inicioval ďalšie, ktoré vznikali...  Aj o tom má byť náš film. Lic a rúb. Dve tváre človeka, ktorý žil hrane. Oslavovaná a odmietaná...

Horolezectvo nie je aktivitou, pri ktorej sa aktéri dožívajú vysokého veku. A predsa. Niekoľko posledných rovesníkov  Pavúka, ako Pochylého horolezci prezývali, je ešte stále medzi nami. Z mozaiky ich rozprávaní rekonštruujeme príbeh horolezca, ktorý sa svojou cieľavedomosťou dostal riadne ďaleko, riadne vysoko  a nevyhol sa  pritom, či v záujem toho, ani pádom. Napriek neprajnosti doby, v ktorej žil, napriek prešľapom, ktoré urobil a za ktoré ho doba neľútostne a tvrdo trestala.